Prednedávnom sme kúpili byt na hypotéku ako väčšina mladých. Zadĺžili sme sa na 30 rokov, a obaja sa strachujeme, či a ako ju splatíme. Len aby sme nestratili prácu, povieme si. Ale ako to už býva v novom byte je nové prostredie, nová klíma a nový vzduch. Máme 4r syna, ktorý ochorel. Až neskôr sa ukázalo, že to bol zápal pľúc, po dlhšej dobe v nemocnici. A v tom sa naskytla otázka. Kto bude s malým na PN? Manželka má čerstvú prácu, ešte v skúšobnej dobe. Tak som si povedal, že ostanem s ním doma ja. Prešli 2 týždne a mal som ísť do práce, ale ako sa hovorí, že Murphyho zákony platia stále. Ochorel som aj ja. A z pár dní na PN bolo mesiac a pol. Viete si predstaviť akí bolo natešení z toho v práci. Prešiel mesiac, prišlo chrípkové obdobie a malý ochorel opäť. Keďže manželke ešte neskončilo skúšobné obdobie, opäť som ostal doma ja...
A tak ma napadlo, čo keď ma vyhodia z práce? Dať radšej polo chorého / polo vyzdraveného chlapca do škôlky? Keď prídem o prácu, nebudeme zvládať platiť hypotéku a skončíme niekde na ulici kde pôjde naše zdravie rapídne dole. Nikdy som nechápal mamičky v škôlke a bol som na ne skôr nahnevaný, že prečo dávajú do škôlky choré deti. A následne sa ostatné od nich nakazia. Ale až teraz som to pochopil, že ich prinútila situácia. Prinútil ich strach aby uživili svoju rodinu a postarali sa o ňu. A na úkor čoho? Len zdravia!
Naozaj žijeme v dobe kedy sa človek musí rozhodnúť. Zdravie alebo práca? Prečo nemôžme mať obe veci? Prečo zákony a štát nemyslí na rodinu aj v takýchto situáciach a nechráni pracovné miesto pri chorobách? Prečo nepočítajú s tým, že dieťa môže byť choré častejšie, pri svojej chorobe môže nakaziť i človeka, ktorý sa o neho stará.
Chcem tak veľa keď chcem toleranciu zo strany zamestnávateľa? A nechcem aby ma nútili si vybrať...